Keď som včera v 7. 8. a 9. ročníku oznámila, že dnes budú v škole súťaže z príležitosti svetového dňa matematiky, veľa nadšenia som nepobadala. Keď som povedala deťom, že budú vlastne detektívmi a že si môžu doniesť mobil alebo tablet s čítačkou QR kódov, to už trochu zbystrili pozornosť, ale veľmi som nedúfala, že by moja snaha bola odmenená úspechom. Samozrejme, že som pripravila aj verziu bez čítačky, aby som neznevýhodnila tých, ktorí ju nemajú.
A tak som ráno umiestnila na hlavnej chodbe prvé kódy, ktoré mali našich detektívov poslať k prvému človekovi, ktorý im dá ďalšiu úlohu. Chcelo to dobre poznať učiteľov, ale to v našej malej školičke skutočne nie je problém.
Aké bolo moje prekvapenie, keď pred vyučovaním pobehovalo po škole asi 15 detí, zo 7., 8. a 9. ročníka. Keďže tam máme spolu 40 detí, je to celkom dosť. Iba som sa pousmiala, keď som videla, že si nestihli ani zložiť vaky z chrbtov a ani desiatovať, čo tak usilovne lovili kódiky. Tie boli bezpečne v rukách učiteľov, ktorým museli povedať vylúštené zašifrované heslá alebo splniť inú úlohu.
Hneď prvý text, zistený čítačkou znel:
1. Plno hláv, však
PRVÁ HLAVA
tá ti prvú radu dáva.
Niektorým deťom hneď, iným trochu neskôr „došlo“, že prvou hlavou v škole bude pani riaditeľka. A tak behom do riaditeľne! Smolu mali tí, ktorí to nestihli do zvonenia, lebo dohoda bola, že im odpovedáme a dávame kódy len cez prestávky. Ale niektorí to stihli a tajne pod lavicou čítali kód, ktorý dostali v riaditeľni:
2. PYTAGORAS? celkom snáď nie.
Uňho ďalšie riešenie.
Jasné, to musí byť matikár. Ale, čo robiť, keď je dnes vraj u zubára? Hlavičky sa potrápili a spomenuli si, že matematiku v minulosti učil aj niekto iný a behom za ním. A už majú tretí lístok.
3. Najskôr hľadaj, potom hraj,
to, čo nájdeš, poskladaj.
Kam to doniesť? Predsa tam,
odkiaľ vidno basketbal.
To už bolo náročnejšie. Najskôr objaviť miestnosť, v ktorej sa dá niečo poskladať – v tomto prípade to bol tangram – a potom to zaniesť ... ale kam? Ale veď basketbalové koše na nádvorí vidno iba z okien pani zástupkyne. A to bola tá správna voľba. A už mali štvrtý kód:
4. Román a či básnička?
to má byť jej pesnička
Povedz heslo! Či ho vieš?
Tejto vete rozumieš?
Heslo – vylúšti: M E A PT R I Í K MA A J
Začiatok ľahučký – slovenčinárka. Ale tá sa s nikým nebaví, kým nepovie aj rozlúštené heslo. Niektorým to trvalo dlhšie, iným kratšie, ale všetci prišli na to, že MATIKA JE PRÍMA
A ďalšie heslo, ktoré čítačky prečítali bolo:
5. Rýchle nohy, cesta svetom.
Atlas, glóbus – to je o tom.
Len tri slová preňho maj
z obrázkov ich prečítaj.
... a k tomu lístok s nejakými obrázkami.
Určite to bude telocvikár, ten učí aj geografiu. Ale bez rozlúštenia tých troch obrázkov sa so súťažiacimi ani nerozpráva. Čo to len môže byť? Ach, áno, predsa:
BUDOVA, BABIČKA, VAGÓN ... a máme posledný lístok. Načase, lebo pomaly prichádza posledná prestávka a súťaž bude stopnutá.
Teda:
6. Trojuholník, ten ho volá.
Slávna bola jeho škola.
Za zuby si ukry jazyk,
napíš, aký má to byť trik.
Pytagoras je jasný ale ktorý jeho výrok je riešením, keď ich je uvedenom linku veľa? Ale pri pozornom čítaní sa dá zistiť, že je dôležité tvrdenie: „za zuby si ukry jazyk“ ... a môže to byť iba citát:
„Mlč, alebo povedz niečo, čo je lepšie ako mlčať“
A je to. Behom odovzdať riešenie a hurá! Zvládli sme to. Že tam bolo málo matematiky? Ale zato tam bolo veľa logiky a najmä veľa zábavy. A nevadí, že iba jeden môže byť prvý. Všetci, ktorí to zvládli, sú víťazi.
A matika prišla popoludní. To si k súťažným stolom zasadli zástupcovia tried, aby v súťaži obhajovali dobré meno triedy. Najskôr to boli úlohy z „Múdrych hlavičiek“, potom pre menších hádanky a pre väčších úlohy spamäti, potom detektívny príbeh a nakoniec vylúštiť vetu, v ktorej chýbali písmenká.
LÁSKU A ŠŤASTIE SI NEMOŽNO KÚPIŤ.
Takto sme teda strávili Svetový deň matematiky. Zábavne a veselo. Pre mnohých by mohlo byť takých dní aj viac.
Alena Píšová
0 komentářů:
Okomentovat
Upozornění: Váš komentář prochází schvalováním, mějte trpělivost, pokud se nezobrazí obratem. Děkuji Pavlína